Blog

Beh & Bike na Hole, 7.8.2011

Hole som si tento rok vyšliapol už pár krát, tak som si povedal, že nultý ročník preteku Beh & Bike na Hole, musím zvládnuť a ani sa pri tom veľmi nezapotiť.

Na prezenčnku som dorazil pol hodiny pred štartom, na rameno mi čiernou fixkou napísali štartové číslo a mohol som prehodiť pár slov so známymi. Tá čierna mi drží na ruke doteraz, musím sa chlapcov spýtať čo značku fixky to majú, mne tie moje zlezú z cédečiek po pár týždňoch.

Trať bola jednoduchá, po starej ceste hore do cieľa. Po delo po ceste, potom kto sa cítil aj kolmo hore, teda voľným štýlom. Pre neznalých delo, je naozajstné delo v lese, mini pamätník druhej svetovej vojny.

Hovoril som si, že nesmiem prepáliť začiatok, lebo celá trať bola len do kopca, čiže nie je miesto na oddych, tep bude atakovať maximálku celú trasu. Tak som sa na štartovú čiaru netlačil a zaujal skôr zadné pozície. Štartoval som za dievčinou v bavlnených mini kraťasoch. Táto pretekárka sa stala v cieli terčom niekoľkých pochvalných debát, pozadie a hlavne to oblečenie par excellence.

Odštartované. Cyklisti štartovali hromadne prví, bežci o päť minút neskôr. Štartovalo sa v štafetách, jeden cyklista plus jeden bežec, časy sa v cieli sčítali.

Moje predvsazatie neprepáliť žačiatok uschlo na letnom slnku, ktoré vyliezlo pár minút pred štartom a začalo celkom slušne páliť na lebeň. Zdalo sa mi, že idem v pohode svojim tempom. Po prvom kilometri som však precitol a utvrdil som sa, že hlavným cieľom dnes nebude výsledok ale dokončiť. Telo som zakyslil, tepová frekvencia získala novú maximálku.

Vodu som minul tesne za delom. V ústach sa mi začali tvoriť hnusne lepkavé sliny, ktoré som nedokázal ani vypľuť. To už ma obehli všetci bežci a predpokladal som, že uzatváram pole pretekárov. Pod sedadlom som mal zavesenú kameru GoPro, nastavenú na fotografovanie. Keďže za mnou už nebol nikto, mám krásne zábery letnej prírody. A to som chcel fotiť spotené tváre účastníkov.

Nevedel som sa dočkať studničky tesne pred koncom starej cesty. Keď prišla, bicykel som šmaril do napadaného vlaňajšieho lístia a logal tú studenú vodu, až mi tiekla po prsiach. Pil som rýchlejšie ako chalan vedľa a takto predbehol svojho prvého súpera. V poslednom stúpaní po asfalte som dal ešte dvoch, takže som si to pivo v cieli nakoniec aj zaslúžil. Počas napĺňania fľaše na studničke som sa snažil dovolať kamarátovi, ktorí fotil v cieli. Mal som toho plné zuby, chcel som aby ma prišiel vyzdvihnúť autom. Nezdvihol mi telefón, tak som to nakoniec došľapal do konca.

V cieli už takmer všetci polihovali na tráve a čakali na posledného pretekára aby sa časomerači mohli pobrať vypracovať konečné výsledky.

Foto dokumentáciu nájdete tu.

Nultý ročník sa vydaril k spokojnosti. O rok sa vidíme znova, s organizátormi preberieme možné zlepšienia. Ako napríklad auto, ktoré by vyviezlo zo štartu oblečenie účastníkov. Predsa len hore na Martinkách je o pár stupňov chladnejšie ako na štarte v Martine.

23.3.2011

Nastalo najsmutnejšie obdobie na horách. Sneh pomaly zlieza. Je špinavý, šedý a postupne odhaľuje všetok bordel, čo tak veľkoryso zakrýval. Na horách začína byť fakt hnusne.

V hlave naskakujú zážitky zo sezóny. Prvý papulák čo som dal hneď pri prvej jazde, prvá nočná jazda s čelovkou na hlave, prvá poriadna akcia v apres-ski bare, potom zabudnuté rukavice, cudzia čiapka na hlave, dve rôzne palice a zlomený skipas. Táto sezóna mi ubehla nejak prirýchlo.

Už minulý týždeň som vetril zlé časy. V reštike platil po mne cyklista. Normálne v tretrách a cyklo helme. Vonku mal opretý bicykel. Smutne som pozrel na svoje lyže položené na kope nahrnutého firnového snehu. Pôjdu do garáže.

Ale ešte im dám zabrať tento víkend čo telo dovolí a budúci víkend v sobotu 2.4.2010 prídem na rozlúčku. Karvneval v maskách, budem tá najväčšia, veď vyhrať skipas na budúcu sezónu sa oplatí, už teraz sa neviem dočkať!

27.1.2011

Padlo trochu toho bieleho svinstva ako hovoria cestári. Ja túto perinu milujem. Jemne zatlačiť na hranu a doska reže oblúk sama. Tak som nelenil, vyprdol sa na školu a ráno utekal na Martinky. Nebudem predsa čakať do víkendu, keď sa už o frírajde nebude dať hovoriť, lebo mi to ostatní zjazdia na tvrdý betón. Ja sa totiž lúbim vyvaliť pri každej možnej príležitosti, takže sneh hryziem niekoľko krát za jazdu.

Tú trasu čo som si hneď vyhliadol na prvú jazdu som nešiel úplne po paneneskom snehu. Už ma predbehol nejaký dvojnohý záškodník. Prašan zdobila nepekná ryha dvoch lyží. Preglgol som horkú slinu, ale povedal som si, že keď to prešiel neobratný lyžiar, ja bórder zajazdím na majstra sveta.

Dá sa povedať, že som išiel presne v jeho stope. Chcel som opraviť škaredý pohľad na jazvy, ktoré zanechávajú v snehu lyže. Jeho trasa viedla trochu čudne, priamo do lesa. To ma len utvrdilo v myšlienke, že spoznám novú frírajdovú placku, tak som to pustil naplno.

Len som sa prepočítal, to hovado lyžiarske sa išiel do toho lesa len vyčúrať. Jeho stopa končila pred prvým stromom. Stromy husté, medzi nimi ešte vytŕčajúca kosodrevina a iná nepreniknuteľná húština. Ako keby stenu vymurovali, sa cez to nedalo.

Ako najvhodnejšie riešenie som to odhadol na elegantný pád tesne pred stromom. Švacol som sa o zem, brzdil som aj zubami. Do snehu som sa zahryzol ako nespočetne krát predtým. Len to vypľúvanie žltého snehu mi až tak nechutilo. Aspoň, že ma nikto nevidel.

Dnes to boli veľké jazdy, zajtra znovu.

feri - the rájder

25.1.2011

Tak sa nám trochu rozsnežilo. Zatiaľ to nie je fujavica, ale hádam pár cm padne. Všetci čakáme na spustenie ďalších zjazdoviek.

V spolupráci s denníkom Pravda sme pripravili súťaž pre celé rodiny, nech si stojíme za sloganom Martinky pre rodinky.

Dajú sa vyhrať 4 týždňové pobyty pre celé rodiny aj so skipasom. Jarné prázdniny úplne zadarmo. Bral by som aj ja.

Stačí vystrihávať kupóny z denníka Pravda a poslať ich do redakcie. Veď tu sú bližie informácie ako to celé vyhrať a ulyžovať sa k smrti.

S chalanmi z parku sa tešíme z tohto sneženia, keď to bude len trochu možné spúšťame park opäť do prevádzky.

O dva týždne, presne 12.2.2011, sa k nám zavíta Nokia Freestyle Tour 2011. Snowboardová asociácia Slovenska, v spolupráci s generálnym partnerom Nokia, pripravila na túto sezónu sériu freestyleových pretekov pod názvom Nokia freestyle Tour.

Príďte s nami zažiť neopakovanú atmosféru Majstrovstiev Slovenska spojenú s adrenalínom a nespútanou zábavou!

3.12.2010

Ráno som čelil vážnemu problému. Nejak mi cez leto narástol pupek, nevládal som si zapnúť lyžiarky. Alebo sa mi v čistiarni zrazili lyžiarske nohavice. Normálne ma nepustili dole. Lyžoval som celý deň vystretý ako pravítko.

Keď som si kupoval skipas, dnes sa lyžovalo za jedno euro, týpek predo mnou si pýtal študentskú zľavu. Doteraz neviem či to myslel zo srandy alebo mu došlo štipendium.

Prvú jazdu som si užil, v druhom oblúku som totiž hodil ukážkového papuľáka s kotúľom letmo. To asi na výstrahu, že som predsa na lyžiach nestál viac ako pol roka, nech sa krotím. O to viac som si to začal užívať. Žiadne ľadové plochy, všetko vrstva krásneho chrumkajúceho snehu. Čistá radosť.

A teraz sa priznajte, koľko z vás sa ulialo zo školy? Keď vás točila telka, tak si každý druhý zakrýval tvár. Sa bojíte, že by vás v správach spoznala učiteľka? Už by ste tú absenciu na chrípku nezvalili :-)

Zajtra to bude bez rizika, je víkend a má byť slnečný. Po dnešnom snežení čakám ešte lepšie svahy. Budem tam.

m.